Spoznajte bližšie Malokarpatskú vínnu cestu®

Spoznajte bližšie Malokarpatskú vínnu cestu®

MVC

História MVC® v kocke

Hoci vo svetových encyklopédiách vína sa Slovensku zvyčajne ujde iba krátka zmienka a slovenské vína neplnia vo veľkom pulty obchodov a vinoték za jeho hranicami, Slovensko patrí medzi vinárske krajiny a jeho vína i vinohradnícke oblasti si zaslúžia pozornosť návštevníkov. V súčasnosti je podľa zákonnej klasifikácie na Slovensku 6 vinohradníckych oblastí situovaných pozdĺž jeho južnej hranice – Malokarpatská, Juhoslovenská, Nitrianska, Stredoslovenská, Východoslovenská a Tokajská. Najväčšou z nich je Malokarpatská, kde sa vinohradníctvo dnes viaže na juhovýchodné stráne Malých Karpát, okolie Hlohovca a Skalice a najmenšou a najexkluzívnejšou Tokajská, ktorá úzko súvisí s rovnomennou oblasťou na území Maďarska a obmedzuje sa iba na niekoľko obcí. Od polovice 90. rokov minulého storočia sa vo vinohradníckych oblastiach Slovenska objavuje myšlienka vytvorenia vínnych ciest, ktoré by využili danosti vinohradníckej krajiny, vína ako jedinečného nápoja a miestnej gastronómie na vytvorenie cielených produktov pre návštevníkov. Najďalej v tom pokročila Malokarpatská vínna cesta, ktorá sa z myšlienky už zmenila na ponuku celoročného programu podujatí viazaných na činnosti spojené s pestovaním viniča a výrobou vína i ponuku zariadení, typických pre tento vinohradnícky región.

Malokarpatská vínna cesta v sebe spája niekoľko fenoménov – víno, krajinu, históriu a gastronómiu oblasti rozloženej medzi Bratislavou a Trnavou ako veľkými centrami juhozápadného Slovenska. Medzi nimi leží tri menšie mestá – Pezinok, Modra a Svätý Jur, ktoré sa pýšia starou tradíciou slobodných kráľovských miest. Tento titul získali v 17. storočí, a to najmä vďaka svojej produkcii kvalitného vína, ktoré chutilo korunovaným a vznešeným hlavám vo Viedni i Bratislave – vtedy hlavnom meste Uhorska.
Začnime však pekne po poriadku – prejdime Malokarpatskou vínnou cestou od Bratislavy po Trnavu – tak, ako to robí väčšina návštevníkov počas Dňa otvorených pivníc v novembri, ktorý je prvou oslavou výsledkov práce vinohradníkov a vinárov – nového vína. V tento deň – sú to dnes vlastne už dva dni – sa otvoria vínne pivnice a prevádzky vinárov pre všetkých, ktorí chcú putovať malokarpatskou krajinou a poznávať ju ako fenomén chute i krásy prírody a kultúry.

Bratislava sa síce v minulom storočí zmenila z pokojného (ešte takmer vinohradníckeho) mesta na pulzujúce veľkomesto, v ktorom na mieste vinohradov stoja sídliská a vilové štvrte. Jeho renovované centrum je však plné útulných kaviarní a reštaurácií a pre záujemcov a vinohradníctvo ponúka návštevu Vinohradníckeho múzea i radu vinoték s vínami z celého sveta i malokarpatskej oblasti. Kto však chce spoznať Malokarpatskú vínnu cestu v jej pravej podstate musí na vidiek. Prvé pivnice naozajstných producentov vína sú v predmestských štvrtiach – kedysi samostatných obciach Rači a Vajnoroch. Hoci Rača môže svojim panelákovým výzorom odrádzať, víno z pivníc súkromných vinárov i vinárskeho družstva je skvelé – najmä známa Frankovka, ktorá bola údajne obľúbeným vínom panovníčky Márie Terézie. Asi päť minút jazdy z Rače je prvé z troch vinohradníckych miest – Svätý Jur. Jeho centrum, ktoré sa zachovalo takmer neporušené, dáva poznať, ako vyzeralo vinohradnícke mesto. Centrum mesta je naozajstným múzeom v prírode a jeho pekná poloha i výhľad do Podunajskej nížiny umocňujú chuť svätojurského vína, o ktorému svojím traktátom zložil poklonu už najuznávanejší učenec starého Uhorska – Matej Bel v 18. storočí. Najznámejšie svätojurské pivnice sú pod kaštieľmi, ktoré sú dominantou hlavnej ulice. A hoci sme na vínnej ceste, treba spomenúť, že vo Svätom Jure funguje aj malý kláštorný pivovar – na Slovensku zatiaľ jediný svojho druhu.

Za centrum malokarpatského regiónu sa tradične považuje Pezinok. Po prehliadke historického jadra možno navštíviť viacero pivníc a vinoték – najširší prehľad sa dá získať v Mestskej vinotéke, kto si však chce vychutnať víno v prítomnosti jeho výrobcu, musí ísť priamo za ním. Najmä na jeseň je pozoruhodný už vjazd do Pezinka, ktorý vedie cez pôvodne samostatnú obec Grinava. Hlavnú cestu lemujú stovky malých stolíkov, na ktorých sú plastové fľaše s burčiakom – fermentujúcou tekutinou na rozhraní muštu a mladého vína – o ktorej mnohí tvrdia, že slúži na omladenie krvi. Nuž, treba ochutnať a posúdiť, ale najmä dať pozor na to, aby nápoj nepôsobil špinavo. Hneď vedľa Pezinka je obec Slovenský Grob, ktorá má síce málo vinohradov, ale veľký odbyt vína, ktoré sa vypije k pečeným husiam. Pečená hus je doslova grobský priemysel – v obci sú takmer dva tucty reštaurácií, ktoré ponúkajú túto pochúťku a ak si chcete v jesenných mesiacoch posedieť pri husacine, treba si miesto v dobrej reštaurácii rezervovať ďaleko dopredu. Cez obec Vinosady sa z Pezinka dostaneme do Modry – centra výroby svetoznámej majoliky.

Pezinok aj Modra sú mestá, ktoré okrem vína žijú kultúrou a oba fenomény sa spájajú aj na jeseň na početne najväčších podujatiach – vinobraniach. Tieto oberačkové slávnosti sa konajú v Modre raz za dva roky a v Pezinku každý rok – raz ako Malokarpatské vinobranie na striedačku s Modrou, raz ako Pezinské vinobranie. Keď sa hovorí o slovenskom národnom jedle, mnohým prídu na myseľ ako prvé bryndzové halušky. Podľa iných však pravým národným slovenským jedlom je kapustnica a tá sa celonárodne a súťažne varí v Pezinku, keď už víno je celkom vyčistené a kyslá kapusta tak akurát.
Najväčšie pivnice na Malokarpatskej vínnej ceste sú asi na hrade Červený Kameň, tam sa však v stredoveku skladovala meď. Tú najväčšiu vínnu pivnicu – zvanú Fuggerovská podľa jedných z najznámejších bývalých majiteľov červenokamenského panstva – nájdeme v obci Častá. Jej majiteľ na jeseň v roku 2004 prvýkrát zorganizoval vo svojej vinici medzi Doľanmi a Dolnými Orešanmi s nádherným výhľadom na Podunajskú rovinu Deň vo vinici, kde všetci záujemcovia mohli preniknúť do podstaty vína a jeho pestovania.
Po ochutnávke legendárneho Orešianskeho červeného, ktorého základom je Modrý portugal a návšteve vinotéky na Smolenickom zámku – najlepšie v čase ochutnávky a aukcie vín môžeme cez obec Suchá nad Parnou – rodisko spisovateľa Františka Hečku, ktorých malokarpatských vinárov farbisto opísal v románe Červené víno – prísť do Trnavy. Mesto na rovine vyniká množstvom cirkevných historických pamiatok, pre ktoré dostalo pomenovanie slovenský Rím. Cestou z Trnavy do Bratislavy môžeme navštíviť Senec – vyhľadávané turistické centrum s novootvoreným moderným aquaparkom.

Malokarpatská vínna cesta ponúka podujatia pre milovníkov vína po celý rok – ich zoznam je každoročne publikovaný v špecializovanom kalendári. Koncom zimy a na jar sa víno vychutnáva na miestnych prehliadkach vína, ktoré vyvrcholia Vínnymi trhmi v Pezinku, leto napĺňajú riadené ochutnávky v atraktívnych lokalitách a príťažlivým sprievodným programom, ktorý poučí i zabaví, a vinársky rok pre turistov vrcholí na jeseň vinobraním, požehnaním vína a najmä Dňom otvorených pivníc, ktorý láka tisíce priaznivcov zo Slovenska i zahraničia. na rozdiel od vinobrania i iných podujatí sa toto usporadúva v rámci celej Malokarpatskej vínnej cesty od Bratislavy po Trnavu a návštevníci vyzbrojení vínnym pasom, ochutnávacím pohárikom a ďalším príslušenstvom putujú po regióne za svetlami otvorených pivníc. Ich počet dosahuje až 60 a ponúka sa na v nich víno od takmer stovky malých i veľkých výrobcov – členov Združenia Malokarpatská vínna cesta. Na Malokarpatskej vínnej ceste sa nepoteší iba milovník vína – rovnakú šancu má aj milovník architektúry, histórie či putovania prírodou – veď cesta medzi vinicami je osviežením pre telo i dušu.