Šenkvice

ŠENKVICE – obec ležiaca na úpätí Malých Karpát – sa po prvýkrát spomína v roku 1256 v listine uhorského kráľa Belu IV., ktorý ponechal pezinským grófom Kozmovi a Achillovi „Terram Bozin“ – Pezinok, za hrdinské činy, najmä v boji proti Tatárom. Prvý ponemčený názov známy z listiny vikára ostrihomského arcibiskupa Leonarda de Pensauro je z roku 1390, kde sú vymenované farnosti bratislavského prepošstva. Medzi nimi aj Šenkvice – SANKAWYCH, uvádzané medzi Modrou a Vištukom. Od roku 1462 do roku 1557 nie je o Šenkviciach žiadna písomná zmienka. Významný historik Uhorska Gabriel Kolinovič Šenkvický zapísal, vychádzajúc z údajov historikov J. Segedyho a S. Timona, že Šenkvice založili Chorváti medzi rokmi 1544 – 1550. Chorvátskych kolonistov z Kostajnice a okolia priviedol do Šenkvíc Mikuláš Benič v čase, keď Turci zničili Kostajnicu. V roku 1964, dovtedy 370 rokov samostatne sídelné celky Veľké a Malé Šenkvice, vytvorili jednu obec Šenkvice.