Veľký Grob

Obec si počas celej doby svojej existencie zachovávala poľnohospodársky charakter, počet remeselníkov nebol veľký. V roku 1846 žilo vo Veľkom Grobe 16 remeselníckych majstrov, ktorí zabezpečovali hlavne potreby miestneho obyvateľstva. Muži z Veľkého Grobu po vypuknutí prvej svetovej vojny narukovali do rakúsko-uhorskej armády, a to predovšetkým k 72. bratislavskému pešiemu pluku a 13. honvédskemu pešiemu pluku, ktoré sa ako súčasť prvej armády generála Viktora Dankla dostali v prvom období vojny na východný front. Z tohto dôvodu viacerí muži z Veľkého Grobu padli práve v oblasti Haliče. Po otvorení talianskeho frontu bola časť z nich v rámci svojich jednotiek presunutá do Talianska, kde sa zúčastňovali operácií na rieke Soča a Piava. Padlých vojakov v obci, ktorých sa podarilo doložiť spolu 41, pripomína pamätník, postavený pri príležitosti stého výročia jej ukončenia v novembri 2018.

Vznik Československej republiky priniesol do obce modernizáciu. V roku 1927 bola zavedená pravidelná autobusová doprava na trati Veľký Grob – Báhoň, v roku 1932 elektrické osvetlenie a telefón, bola zriadená obecná knižnica. Na základe ustanovení Viedenskej arbitráže z novembra 1938 ostal Veľký Grob pohraničnou obcou, ktorá pripadla Slovensku. Počas druhej svetovej vojny tu sídlilo nemecké posádkové veliteľstvo a bolo tu zriadené poľné letisko. Do radov slovenskej armády narukovalo 56 Veľkogrobčanov, dvaja obyvatelia padli počas delostreleckého ostreľovania obce.